Varanda / Nasionál / RHTO-Projetu TOMAK Kontribuisaun Moris Komunidade Defisiensia Iha Rural

RHTO-Projetu TOMAK Kontribuisaun Moris Komunidade Defisiensia Iha Rural

Díli, 24 Fevereiru 2026 – Diretor Ezekutivu Ra’es Hadomi Timor Oan (RHTO), Joaozito Dos Santos hatete, relasiona ho programa projetu Toos Ba Moris Diak (TOMAK) ne’ebé nia kontribuisaun hodi hametin no transforma komunidade nia moris iha area rural sira

“ohin relasiona ho Projetu TOMAK no ninia kontribuisaun importante ba hametin no transforma moris komunidade rurál sira iha Timor-Leste, lori naran Ra’es Hadomi Timor Oan (RHTO), ha’u hakarak hato’o ami nia apresiasaun sinseru ba kolaborasaun no kompromisu ne’ebė kontinua hodi hadi’a agrikultura, seguransa ai-han no oportunidade ekonómika ba komunidade rurál sira, inklui ema ho defisiensia” dehan Diretor Ezekutivu RHTO, Joaozito Dos Santos iha edifisiu RHTO Liquintai

Hetete, Diretor Ezekutivu RHTO, To’os ba moris di’ak (TOMAK), mak programa ida hosi governu Austrália nian, ohin formalmente taka ona tanba durasaun ba programa refere hotu ona iha tinan ne’e Tinan 2023 Programa refere lao iha munisípiu Bobonaru, Vikeke no Baucau.

Enkuantu, programa husi atividade ne’ebé apresenta ona no agrikultura inkluzivu ne’e sistema foun inklui empresta rai osan no fo formasaun ba Ema ho Defisiensia (EhD)

“Ita sente kontente tanba programa ba atividade refere ohin aprezenta ona rezultadu no agrikultura ne’ebé inkluzivu no sistema ne’ebé mak foun inklui grupu empresta rai osan (Greo), no mos fo formasaun ba ema ho defisiénsia sira, nune’e oinsá mak bele halo atividade konaba agrikultura no oinsá bele sustentabilidade ai-han ne’ebé nutrisaun di’ak ba ema ho defisiénsia (EhD), agradese tanba ohin ami simu ona manual konaba oinsa halo instalasaun hydroponics nune’e ami hetan apoiu buat lubuk hosi programa toos ba moris di’ak.” Hateten Diretor RHTO

Produsaun hosi munisípiu tolu ne’e produsaun ne’ebe barak liu mak modo, kanko no alfase. Produtu seluk sira seidauk halo tanba haree hotu ba mudansa klimátika por ezemplu iha Dili ita labele kuda strobery sira ne’e tanba klima rai manas.

Nia dehan, hosi munisípiu tolu ne’e benefisiáriu ba programa ba toos moris diak (TOMAK), hamutuk uma kain tolu-nulu (30), sira asesu ba hydroponics no grupu rai empresta osan (GREO), nune’e programa ne’e diak ba Ema ho Defisiénsia (EhD), sira nune’e maske programa hotu maibe iha komitmentu ba governu Austrália hodi kolabora ho governu Timor-Leste hodi kontinua nafatin programa TOMAK nune’e bele apoiu nafatin Ema ho Defisiénsia (EhD) sira liuhosi agrikultura inkluzivu.

Enkuantu, konaba grupu emprestimu husi grupu sira ne’ebé rai osan ne’e hamutuk no husi grupu sira ne’e mak empresta fila fali hodi halo atividade hakiak fahi, kuda modo no atividade sira seluk hodi atende ba nesesidade lor-loron nian.

“Grupu emprestimu ne’e grupu mak rai osan, membru grupu rai osan hamutuk depois mak empresta fila-fali hodi halo ba sira nia atividade sira hanesan hakiak fahi ka kuda modo ka atividade seluk, objetivu ne’e atu apoiu sira nia nesesidade báziku no ekonomia familia.”

Programa toos ba moris di’ak (TOMAK), ne’e programa hosi governu Austrália nian ne’ebé apoiu ba Ema ho Defisiénsia (EhD), sira liuhosi setór ekonomia, agrikultura no nutrisaun maibe orsamentu ne’e Governu Austrália mak apoiu ba programa TOMAK, nune’e RHTO kolabora hamutuk hahu hosi tinan 2023 hahu hosi faze da-ruak, espera iha futuru programa toos ba moris di’ak bele alarga mos ba munisípiu seluk.

Jornalista : Aniceto da Silva

Leave a Comment

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Scroll to Top